Vážené prítomné luctvo,

Povedzme si to prámo:
človek dokáže skoro všetko.
Urobit dýru do sveta, ale aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj, vyzírat
jako pekný hrdyna, ale aj jako
pekný idiot, nýkedy dokáže byt aj
sto rokov na svete, ale any tri
minúty pod vodu...
No človek by si až tak mnoho
nemav namýšlat, lebo je
len – človek!

a preto sa tu na svete budem račej
čuduvat, jako svet menit.
Pri čuduváný totyž nelítajú trísky
a nekapú ryby, rastú stromy a padá
snah –a šecko je na svojom míste
a v porádku, -jako tedy, ked je
na jar naozaj jar, v lete leto,
na jablony jabĺčko, na človekovi
hlava a v človekovi srcco.

Stanislav Štepka